S obvyklým malým občerstvením jsme poslouchali vzpomínky na jižní Afriku. Manželé Ocelikovi nám poutavě vyprávěli a ze své daleké cesty nám ukázali spoustu vlastních fotografií a suvenýrů. Chceme se s vámi podělit o tuto přednášku alespoň ve zkratce. Přeneste se v duchu do dalekých krajin a kultur – viz fotografie z cesty.

M. B.: Jaká byla cesta do Jižní Afriky?
E. O.: Po prílete z Viedne do Londýna sme po 3- hodinovej pauze prestúpili na let do Kapského mesta, kde sme po 13 hodinách úspešne pristáli.
M. B.: Jak Vás přivítalo Kapské město?
E. O.: Vraj je to jedno z najkrajších miest na svete a my to môžeme potvrdiť. Prekvapilo nás svojou čistotou, usporiadanosťou, krásnou architektúrou a v neposlednom rade krásnou vyhliadkou na celé mesto zo Stolovej hory, ktorá sa vypína nad Kapským mestom vo výške 1 000 m.
M.B.: Byli jste i na nejjižnějším místě Afriky?
E. O.: Áno, po návšteve kolónie lachtanov a tučniakov v Simon’s Town sme dorazili na doslovný koniec Afriky – Mys dobrej nádeje. Ďalej je už len Antarktída. Pri Myse dobrej nádeje sa stretávajú dva oceány: Atlantický a Indický oceán. Pokusy o vykúpanie sa v Atlantickom oceáne boli neúspešné, pretože teplota jeho vody bola ako pivo, 12° C.
M. B.: Kam směřovala Vaše další cesta?
E. O.: Z Kapského mesta sme leteli do Johannesburgu, ktorý je najväčšou metropolou južne od rovníka. Samostatný pohyb mestom nám nebol odporúčaný vzhľadom na veľkú kriminalitu. Zaujímavý bol pohľad na celé mesto z vyhliadkovej 50 m vysokej veže, odkiaľ bolo vidieť veľké haldy hlušiny po ťažbe zlata. Ťažba zlata bola dôvodom prudkého rozvoja mesta.
M. B.: Vaše další zážitky?
E. O.: Po ďalšom lete z Johanesburgu do Zimbabwe sme pristáli na letisku vo Victoria Falls, ktoré domáci nazývajú Mosi-oa-Tunya, čo znamená Dym, ktorý hrmí. Už z diaľky sme počuli dunenie Viktóriiných vodopádov, ktorých šírka je 1800 m, výška 120 m. Vodná triešť stúpa až nad vodopády a tvorí nad nimi prekrásnu dúhu. Ponad rieku Zimbabwe za vodopádmi je most, ktorý spája Zimbabwe so Zambiou. Návšteva Viktóriiných vodopádov bola nezabudnuteľným zážitkom.
M. B.: Které další státy Afriky jste navštívili?
E. O.: Zo Zimbabwe sme prešli do Botswany, kde sme absolvovali najprv tzv. suché safari, čo je jazda štýlovými otvorenými džípmi po africkej savane. K veľkým zážitkom patrilo sledovanie levov, impál, žiráf, makakov, ale hlavne veľkých stád slonov. Pred veľkým stádom slonov vracajúcich sa z obedňajšieho kúpanie v jazere, musel džíp zastať a my sme ani nedýchali, keď obrovské slony prechádzali tesne pre nami a jeden z nich hrozivo začal trúbiť.
Veľkým zážitkom bola pre nás návšteva domorodej dediny, ktorou nás previedol jej náčelník a mali sme možnosť vidieť život domorodých obyvateľov v jednoduchých hlinených chatrčiach s otvoreným ohniskom uprostred a veľmi skromnou výbavou obydlia. Tu sme si uvedomovali, ako málo stačí ku každodennému životu.
Ďalším zážitkom bolo tzv. mokré safari, kedy sme z loďky sledovali na jazere Chobe krokodíly, kúpajúce sa slony, ale predovšetkým skupiny hrochov, ktorým sme sa vyhýbali v úctivej vzdialenosti, pretože sme vedeli, že sú nebezpečné a majú na konte najviac ľudských obetí.
M. B.: A závěr Vaší cesty?
E. O.: S krásnymi a nezabudnuteľnými zážitkami sme sa vrátili na letisko Victoria Falls, odkiaľ sme leteli opäľ do Johannesburgu a potom ďalej cez Londýn do Viedne. Pri spiatočnej ceste sme si uvedomovali, ako už veľakrát, že cesty domov sú tie najkrajšie.

Otázky kladla M. B. (česky): Miluše Babjáková
Odpovědi: E. O. (slovensky): Eva a František Ocelíkovi

Klubové akceVzpomínky na jižní Afriku