Píše sa rok 2022. Od mučeníckej smrti Jána Husa uplynulo 607 rokov, je to dlhá doba vo vývoji ľudskej spoločnosti. Bol nepochybne významnou osobnosťou svojej doby. Zamestnáva ma otázka, čo znamená jeho osobnosť pre našu dobu, čo môže dať kazateľ a univerzitný majster 15. storočia pre človeka 21. storočia. Časy sa nepochybne zmenili, zmenil sa snáď aj človek?
Vlastnil silné osobné charizma, kazateľskú erudíciu a vnútorným duchovným zápalom fascinoval svojich priateľov i oponentov. Nikto mu nemohol uprieť vášnivé nasledovanie Krista, cnostný život a hlboký pastoračný záujem o svoje ovečky.
Celá vtedajšia Európa bola zasiahnutá hlbokou krízou agrárnou, finančnou, demografickou a spirituálnou, čo sa prejavovalo politickými búrkami. Presne ako v súčasnosti. Je naša doba iná, kľudnejšia?
Ján Hus pôsobil vo svojej dobe svojou moralistickou, a zároveň i mystickou zvesťou o pravom živote v Kristu. Požíval podporu nielen reformných kruhov, ale i samotného kráľa Václava IV. Jeho teologickým vzorom bol John Wyclife, jeho bránil z kazateľne slovami: „Běda, běda těm, kdo nazývají dobré zlé.“
Beda im aj v 21. storočí, ktorí nazývajú zlé veci dobrými, alebo naopak, o dobrých veciach vyhlasujú, že sú zlé. Vidíme celkovú hodnotovú dezorientáciu človeka, neschopnosť rozoznávať dobré od zlého, správne od nesprávneho, dokonca ich navzájom zamieňať. Je to hodnotový deficit – alebo hodnotová devalvácia, nemať jasno v životných hodnotách, ktoré pochádzajú od Boha.
Tí, čo čítajú a poznajú Bibliu až do konca po Jánovo zjavenie, vedia a vyznávajú, že konečný víťaz bude Boh, platí teda: „Pravda vítězí!“
Hus bol nekompromisný v mravných princípoch a pociťoval vrúcnu túžbu premieňať človeka i spoločnosť s ideálmi prvotnej cirkvi. Dôležité je u neho svedomie a vnútorný duchovný život. V písme je podľa neho celá pravda, je tam všetko, a cirkev nemôže vymyslieť nič nové. V tomto ponímaní sa približoval Lutherovi.
Reformní teológovia kritizovali ľudské tradície, ktoré stáli často v protiklade k Božiemu zákonu (lex Christi). Kritizovali ľudské ustanovenia, podozrivé výplody ľudského intelektu, názory, doplnky, dodatky k biblickej pravde. Odmietali formalizmus, legalizmus a povrchné obradnictvo založené na vonkajšom efekte.
Čo teda znamená kazateľ a univerzitný majster, alebo čo môže dať človeku 21. storočia?
Môže poskytnúť hlboké pochopenie toho, že človek bol stvorený na Boží obraz, ale tento obraz bol znetvorený hriechom. Hospodin však neustále prichádza s láskou k padlému človeku a ponúka mu obnovu vo svojom Synovi Ježišovi Kristovi. Posiela svojich poslov, ako to v liste apoštola Pavla Efezským 4,11 čítame: „Jedny povolal za apoštoly, jiné za proroky, jiné za zvěstovatele evangelia, jiné za pastýře a učitele.“ Hľa, jedným z nich bol i Ján Hus. Vidíme ho v typickom akademickom talári a sme v pokušení hovoriť o ňom len anekdotické, populárne známe veci. List Efezským bol základom kázania na spomienkovej bohoslužbe na umučenie a smrť Jána Husa 6. júla, ktorý sa konal ekumenicky v evanjelickom kostole v Košiciach.
Prvý verš uvedeného listu Efezským nás napomína, aby sme žili tak, ako je hodné povolania, ktorým sme boli povolaní Bohom. Je tu príležitosť, aby sme zvažovali povolanie, ktoré nám Kristus zveril.
Čo zveril Kristus mne osobne?
Každému z nás bola daná milosť podľa miery daru Kristovho, zvažujme teda, aké talenty sme dostali a k akému dielu nás povoláva Boh. V Husovom diele vidím biblické poslanie (list Efezským 4. kap.) pripravovať Božích svätých k službe budovať telo Kristovo, cirkev ospravedlnených a spasených kresťanov, skrze Pánovu obeť na Golgote.
A konečne dostávame najdôležitejšiu výzvu z listu Efezským 4,23-24: „Obnovte se duchovním smýšlením, oblečte nové lidství, stvořené k Božímu obrazu ve spravedlnosti a svatosti pravdy.“ Pre cirkev to znamená reformačný princíp semper reformanda – neustále sa obnovovať.
Všetko má svojho ducha, nedajme sa zlákať duchom tejto doby, ale skúmajme to, čo je milé Pánu Ef 5,10. Rozumejme, čo je vôla Pánova Ef 5,17, pretože ste boli spečatení na deň vykúpenia! Takto oblečte nového človeka stvoreného podľa Boha v spravodlivosti a svätosti pravdy. Zmeňme myslenie poznačené nejakým duchom filozofie, verte evanjeliu! O veľkých veciach Božích môžeme hovoriť len inšpirovaní a vedení Duchom svätým, ktorého nám dáva Ježiš skrze našu vieru.
A stane sa, že „staré, vysušené kosti“ z Ezechielovho proroctva ožijú: to, čo je prekonané, zastarané a neužitočné, nefunkčné, odumrie, pretože Boh tvorí nové, nové nebo a novú zem. Tento úžasný plán nového stvorenia je nám zvestovaný v Písme svätom a Ján Hus je historickým článkom v tomto Božom pláne.
Prežívame krízové apokalyptické časy, choroby, vojnu, ekonomický úpadok, hroziaci hladomor najmä v krajinách tretieho sveta, devastuje sa príroda. To je dielo ľudskej bezohľadnosti. Avšak je tu Kristova cirkev: sme svedkami toho, že falošná cirkev sa oddeľuje od pravej, a tu nemyslím na konkrétne denominácie, ale na veriacich v Krista. Láska mnohých vychladne, ale evanjelium sa zvestuje po celom svete.
Základom jednoty je vedomé očakávanie návratu Krista, jeho druhého príchodu, uchvátenie živých veriacich a vzkriesenie zosnulých v Pánu. Očakávame a tešíme sa na Baránkovu svadbu. Na toto nás upomína Ján Hus, syn svojej doby, človek stojaci na pomedzí dôb, muž hlbokej viery, majúci nepostrádateľný kazateľský pátos: dáva svoje charizma a kňazského ducha k zásadnej reforme cirkvi tak, aby sa dobová cirkevná realita čo najviac priblížila ideálu pravého Kristovho služobníka, chudobného, pokorného, mravného a obetavého.
Mgr. Róbert Kováts
Vikár NO Košice
Fotka od Tobias Albers-Heinemann z Pixabay
Nejnovější komentáře